,,Ó, múdrý Šalamún, ako sa ti odvďačím?"

,,Zomri!"

Bzzz! Piatok sa rovná čajovňa! Nová čajovňa? Prerobená? Ouč, chcem tú starú. Kde sme sa všetci zmestili za jeden stôl a kopali sa pod ním. Ale nié! Pardón! Ja som zabudla spomenúť, že do čajovne nechodím s kamošmi, čoby! Takto by ich nenazval ani sám...JA! Po pár stretnutiach, sú to pre mňa vlastne len obyčajní ľudia, ktorí keď niečo povedia, ja sa zasmejem a smejem sa na tom celý týždeň pod mylným dojmom, že tá veta bola vtipná! Sú to úplne neznámi ľudia, s ktorými trávim každý piatok a namýšľam si, že ma napĺňajú energiou. Sú to len ľudia! Niečo iné? Originálnejšie? Výstižnejšie? Nemám! Priatelia?! Oboznámte ma s definíciou tohto slova, prosím! A poprosila by som, aby ste netrepali nič o tom, že vás podržia v tom najhoršom, že sú vaše spriaznené duše, že vás dokážu rozosmiať a blá, blá, blá,... pretože to tak evidentne nie je. Teraz sa od nich očakáva niečo iné. Čo niečo! Nič! Kľudne si vyložte nohy a seďte na gauči, určite k Vám raz niekto príde, ukáže na Vás prostredníkom a zakričí: ,,Ty si môj čamoš-kamoš!" Taký istý výsledok, ako keď sa budete snažiť aj pretrhnúť len pre to, aby Vám niekto dôveroval a počítal s Vami. ;)

Našťastie, ja vyčerpávam všetky svoje citové fondy na lásku k svojmu plyšovému slonovi. Na lásku k druhému mi ostane tak málo, že toto málo ľahko ovládnem a zregulujem! - Keby tak! Niekedy by som zo seba vysala všetky tie prekliate city a hodila do nejakej žumpy. *-* Pch! Začnem húliť marišku...a budem sa vkuse smiať. (Kejt, inšpirovala si ma.) Alebo puk! budem chlap! A budem namotávať všetky sliepky naokolo, a keď už bude namotaná, obmotaná a zaviazaná na uzol, zabalím ju do igelitového vreca na smeti a hodím z najbližšieho mosta. To bude krása. *-* Ňáh! Slzy a krv. B)

Čo chcem? Dobrých ľudí mám na ležato v prachu zeme a ja ich prekročím a hľadám tých blbých... Poď hrať ping-pong...a nahovárať si, že žiadnych priateľov nemám! Áno, somchudák, teší ma. :) Mám strašne na hovno život, odpusť, ale nemôžeme sa priateliť. Zbohom.

Šalamún.