Prosinec 2011

Nerozumiete tónom hudby, na ktorú tancujem...

28. prosince 2011 v 19:28 | Superbus |  Bláboly
Chcela som si spraviť nový dizajn, ale potom som zavítala na svoj blog a zistila som, že od "predstavenia" aktuálneho dizajnu som nič nenapísala. Nie je to vtipné? Napíšem tu raz za čas a to o zmene dizajnu. Vlastne tento blog je pre moje chvíľky tvorenia desov. Nič to. Práve preto som sa rozhodla sem pred tým, ako zmením dizajn, niečo napísať, aby to nebolo skutočne také strašné. Ako sa mám? Fáin, ujde to. Trochu tmavo, clivo, všade plno mrtvákov, ale čo narobíte... Vianoce za mnou, Nový rok predo mnou. Tieto prázdniny som sa rozhodla zobrať doslovne, tak ako sú. Prázdniny. Ležím, pozerám filmy, počúvam hudbu, čítam, pijem punč, jem medovníky. Geniálny relax. Na počítač ma už (n)absolútne nebaví chodiť. Je tu nuda. Resp. celý fejsbuk sa môže zakopať. Skúsila som si vystúpiť z hlavy a pozrieť sa na seba. Vysvetlí mi niekto, aký ma zmysel pozerať si nejaké debilné profily, zisťovať kto sa s kým odfotil, odpisovať na nepodstatné správy, klikať na "páči sa mi" (v moje prípade Me gusta) pod každým statusom. Ou, statusy. Merlin, už viackrát som sa zastavila v písaní nejakej debiliny a snažila som sa pochopiť, načo to vlastne píšem. Sme skvele vygumovaní... Keď sme nemali počítač, smiala som sa s niekym. Teraz sa smejem s počítačom. Už to niečo trvá, že počítač zapnem len vtedy, keď si idem stiahnúť film. Aj teraz sa mi jeden sťahuje, dúfam, že bude fain. A nie, nie som na fejsbuku. Je mi supiš. Možno mám len jedno z tých "puberťáckych období", že všetko, čo robím, mi pripadá byť nezmyselné, zbytočné a hlúpe. Zo všetkého som zhnusená. Prečo?
Zabudla som písať, zabudla som na všetko. Kedysi mi išli slohy písať jednoducho, od ruky, slovenčinárka bola nadšená, ale teraz zo seba neviem dostať nič. Múza, motivácia, zmysel, vášeň, vše sa na mňa vysralo. Nuž...
Pod čečinou som si našla akurát webkameru, ktorá mi je na...? Neviete? Predsa na hovno. Stále neviem, čo za sprostá myšlienka viedla moju sestru k tomu, aby mi kúpila webkameru. V živote som ju nespomenula. To, že zo slúchdiel sa mi jedno odvalilo (nepýtajte sa ma, ako...), čo tam po tom, hlavne, že mám megasuper-duper webkameru...
Skvelé, zase som sa "rozpísala", pôvodne som Vám sem chcela hodiť len pesničku, nevermájnd.
Kúpte si veverku a odbájujte sa.